Príbeh Vivien: Som jeho (ne)milenka...
06.03.2011 Autor: Nina Hatalová
Milenky. Slovo, ktoré v sebe nesie množstvo negatívnych pocitov a asociácií. Rozbíjajú rodiny, kradnú ženám mužov a deťom otcov, sú egoistické, ide im len o sex a peniaze. Rovnako to vnímala aj naša čitateľka Vivien, no len dovtedy, kým sa sama nestala milenkou jedného muža. Takto nám opísala svoj príbeh.
V prípade Vivien nie je nič jednoznačné a jednoduché, aj jej milenecký vzťah je pomerne komplikovaný. „Nazývam sa milenkou len preto, že on už jednu priateľku má. Nie som s ním však pre peniaze, drahé auto, byt či šperky. Od svojho milenca som nedostala ani jeden darček, raz ma pozval na raňajky a aj to si zabudol peňaženku, takže som všetko platila ja,“ uvádza nás Vivien do svojho rozprávania. Jej vzťah s – nazvime ho – Jurajom sa zo začiatku vyvíjal skôr ako priateľstvo.
Bolo im spolu dobre, stretávali sa, lebo sa mali radi. Až po čase zistili, že ich to k sebe ťahá stále viac. „Zbožňovali sme, keď sme mohli vedľa seba zaspávať, o to viac, keď sme sa mohli ráno spolu prebudiť sladkými bozkami. Nevedela som sa nasýtiť toho, keď ma objímal, bozkával, keď so mnou tancoval. Všetko bolo krásne, všetko bolo fajn.“
Avšak hneď prvým problémom vo vzťahu Vivien a Juraja je vekový rozdiel medzi nimi. Ona je dvadsaťpäťročná študentka, on starší muž. A navyše, ich rodiny sa vzájomne poznajú. „Má svoju rodinu, aj keď nie je ženatý. Moja rodina ho nenávidí, jeho rodina ma miluje, no, samozrejme, o ničom netušia.“ Reakcie jej okolia boli od začiatku negatívne, Vivien každý odsudzuje za to, čo robí. „Som pre nich mrcha. Všetci sa starajú, no nikoho netrápi, prečo to robím,“ sťažuje sa Vivien.
Čoskoro sa začali objavovať komplikácie aj v samotnom vzťahu. „Obetovala som veľmi veľa pre túžbu byť s ním, pre ten úžasný pocit, keď ma vzal do náručia. Aj keď zo začiatku som s ním trávila čas len kvôli dlhým chvíľam samoty, ktoré som neznášala, len kvôli tomu, aby som si dokázala, že dokážem dostať hocijakého chlapa. Juraj už od začiatku rozprával, ako ma miluje, zbožňuje a ako mu je so mnou fajn, čo sa mi veľmi nepáčilo. Jedna vec je predsa flirt a sex, druhá vec je láska. No napriek tomu som sa ho nedokázala vzdať. O to horšie to bolo, keď mi začal chýbať,“ píše Vivien.
Čo cíti Vivien k Jurajovi? Píše, že ho nemiluje, neľúbi ho, jej city sú tesne pod touto hranicou. A klesajú stále nižšie. „Zbavujem sa ružových okuliarov. Pochopila som, že Jurajove reči o láske majú ďaleko od reality. Pre neho som nikto, rovnako ako každá iná. Nenávidím jeho aj seba. Klamal mi. Nie som v jeho živote druhá, a možno ani tretia či štvrtá. A seba nenávidím preto, že sa ponižujem a nedokážem sa od neho odpútať.“
Vivien sa pozná aj s Jurajovou „oficiálnou“ partnerkou a pohľad na nich dvoch je pre ňu veľmi ťažký. „Keď vidím, ako sa na ňu usmieva, neviem, či mám zlosť alebo výčitky. Neviem, či cítim väčšiu nevraživosť voči nemu, sebe samej či nebodaj voči nej. Už neviem vôbec nič, iba to, že náš vzťah ma napĺňa a zároveň ubíja.“
Jurajovmu správaniu nerozumie ani sama Vivien. „Miestami je všetko fajn, miestami sa ho bojím. Žiarlivostné scény, majetnícke správanie, vyhrážky svojim kamarátom, že ich zabije, ak so mnou budú flirtovať sú na dennom poriadku. Minule chcel dokonca jedného podrezať. Áno, ako hlúpa naivná krava si poviem, bol opitý, preplo mu, to sa stáva, ale veď jemu na mne záleží. To všetko robí kvôli mne! Je mi zo mňa až zle, aká som naivná,“ priznáva Vivien.
Juraj to stále hrá na viac strán, flirtuje s inými ženami, ponižuje Vivien, keď sa s ním o tom chce rozprávať. V jej prípade naozaj platí – s mužom zle a bez neho ešte horšie. „Neviem to skončiť. Možno preto, že mi je s ním fajn a jeho pohladenie vie naozaj zahriať, možno aj preto, že sa bojím, že by mi dokázal spraviť zo života peklo a dostatočne často mi to pripomína.“
Raz Vivien cíti Jurajovu lásku, inokedy si vďaka jeho bezcitnému správaniu pripadá ako handra. Silu jej berie aj to, že sa pred jeho rodinou musí tváriť, že je všetko v poriadku, že sa musí usmievať na jeho priateľku. Vivien vidí jediné východisko v definitívnom odchode. „Má to možno len jedno riešenie – odísť odtiaľto čo najďalej, no to ešte potrvá istý čas a dovtedy už možno nebudem hrať žiadne husle, lebo už jednoducho nebudem...“
Svoje rozprávanie Vivien uzatvára tým, že musí končiť, pretože Juraj ju čaká pred domom, nervózny, lebo včera išla von s kamarátom. Vyzerá to tak, že odpútať sa od neho a začať žiť nový, lepší život je pre Vivien skutočne ťažké. Snáď to čoskoro zvládne.